Trnava, Malý Rím

Trnava sa pýši bohatou históriou, ale najmä množstvom kostolov a práve preto je prirovnávaná k Rímu.
V 11. storočí mala Trnava právo postaviť si kostol a usporadúvať trhy.
A od tých čias toto právo aj uplatňovala. Nad Trnavou sa týči 27 veží a väčšina z nich sú veže kostolov.

Pri niektorých z trnavských kostolov som sa zastavil s Camerou Obscurou

 

Katedrála svätého Jána Krstiteľa

Katedrála svätého Jána Krstiteľa je rímskokatolícky barokový kostol a zároveň katedrálny chrám Trnavskej arcidiecézy v Trnave.

Stručné dejiny

 

Chrám bol vybudovaný v 17. storočia ako súčasť komplexu budov Trnavskej univerzity. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházy, zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1637.

Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a promócie. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s hrobmi. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 – 1773. Už v prvej polovici 18. storočia sa pravdepodobne uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, na strechu následne vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. V druhej polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. Generálna konzervácia chrámovej výzdoby sa začala uskutočňovať v roku 1942. V rokoch 1958 – 1963 prebehla čiastočná reštaurácia bočných kaplniek a v rokoch 1970 – 1972 aj hlavného oltára. Po roku 1989 sa prvý raz pristúpilo ku komplexnému reštaurovaniu kostola.
V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. Nasledujúceho roku v decembri 1978, bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003. Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.

Zdroj: Wikipédia

 

Bazilika sv. Mikuláša

Bazilika svätého Mikuláša (aj Dóm sv. Mikuláša alebo Hrubý kostol) je rímskokatolícka bazilika minor a farský kostol v Trnave.

Nasledujúce fotografie dokumentujú rekonštrukciu veží v roku 2007.

Stručné dejiny

Prvé zmienky o románskom farskom kostole sv. Mikuláša sú z druhej polovice 11. storočia.

Farský kostol stál vo východnej časti dnešného mesta, na vretenovitom trhovisku románskeho sídliska, ktoré vzniklo na starej obchodnej ceste z Česka cez Jablonický priesmyk a Trnavu a ďalej juhovýchodným smerom k Dunaju a odtiaľ na Balkán. Kostol bol zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.

Bola to románska stavba, ktorej pôdorys je neznámy, je len predpoklad, že bol obdĺžnikový, s užšou svätyňou polkruhovito ukončenou. K tomuto románskemu kostolu sa vzťahujú aj najstaršie písomné správy o Trnave. V rokoch 1380 – 1421 bol na jeho základoch postavený nový kostol v neskorogotickom slohu, keďže starý nevyhovoval.

Na severnej strane kostola stála románska kaplnka sv. Juraja. Jej vznik je neznámy, existovala iba do začiatku 17. storočia, kedy ustúpila prístavbe novej sakristie nového Dómu sv. Mikuláša.

Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký, hlavná loď je vysoká 18 m a orientovaný je na neskôr postavenú Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. Hlavné priečelie je dvojvežové. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.

Kostol bol od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1918 po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa opäť stal katedrálnym chrámom až do roku 1977, kedy po vytvorení Trnavského arcibiskupstva na žiadosť apoštolského administrátora Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.

10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.

Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.

V bočnej barokovej kaplnke, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 – 1745), sa nachádza obraz Panny Márie Trnavskej, ktorý v období tureckých nájazdov ronil slzy.

Zdroj: Wikipédia


 

Kostol sv. Jakuba

Kostol svätého Jakuba nazývaný aj Františkánsky kostol je jednoloďový barokový kostol s kláštorným komplexom v Trnave.

Kostol sv. Jakuba sa začal stavať v roku 1632 na mieste staršej gotickej stavby. Konečnú podobu získal v roku 1712. Mesto dalo pristaviť druhú polovicu uličného krídla v roku 1749. Kostol má dĺžku 54,4 m, šírka hlavnej lode je 16,9 m a výška 16,8 m. Maximálna šírka svätyne je 11,4 m a jej výška je 15,3 m.

Predpokladá sa, že v prvej polovici 13. storočia, ešte pred príchodom františkánov do Uhorska, stál na mieste dnešných objektov kláštor iného rádu, pravdepodobne benediktínske opátstvo. Františkáni prišli do Trnavy niekedy v 30. rokoch 13. storočia a pravdepodobne sa usadili v menšom dome pri kostolíku sv. Heleny, kde stál mestský špitál.

 

Kostol sv. Anny

Kostol svätej Anny v Trnave je spolu s kláštorom neskorobarokovou stavbou postavenou uršulínkami, ktoré prišli do Trnavy na podnet arcibiskupa Imricha Esterháziho v roku 1724.

Jednoloďový kostol má eliptický pôdorys a štvorcové presbytérium. Krídla kláštornej budovy sa nachádzali po oboch stranách kostola. Západné krídlo v roku 1942 zbúrali a na jeho mieste postavili budovu dievčenského gymnázia.

V cínovej truhle pod oltárom Panny Márie je uložená časť ostatkov svätých košických mučeníkov.

 

 

Synagóga status quo ante

Synagóga status quo ante je synagóga v Trnave, ktorá patrí v súčasnosti Galérii Jána Koniareka. Organizujú sa v nej výstavy.

Pochádza z roku 1891 (iný zdroj 1897), kedy tam bol rabínom Simon Sidon, ktorý patril k tým, čo chceli zachovať status quo ante, stav pred rozkolom v maďarskej židovskej komunitě medzi reformovaným a ortodoxným smerom.

Reprezentuje architektúru uplatňujúcu orientálne prvky v štýle historizmu. Jej dispozíciu tvorí apsida a modlitebňa obkolesená galériou pre ženy, ktorú podopierajú liatinové stĺpy s kompozitnými hlavicami. V strede modlitebne sa otvára kopula pôvodne so sklenenou výplňou.

Pred synagógou je pamätník židovským obetiam druhej svetovej vojny.

 

Kostol sv. Jozefa

Ranobarokový jednoloďový Kostol sv. Jozefa je typom protestantských sieňových kostolov bez veže.

Za touto stavebnou charakteristikou sa skrýva mnoho pohnutých desaťročí zápasu o slobodu vyznania. 16. storočie vstúpilo do dejín ako obdobie náboženských sporov. Keď sedmohradské knieža Gabriel Betlen v roku 1619 dobyl Trnavu, usiloval sa vytvoriť tu intelektuálne stredisko kalvinizmu ako protipól jezuitským rekatolizačným snahám. Kalvínska náboženská obec mala k dispozícii najskôr drevenú modlitebňu. Murovaný kostol začali stavať v roku 1635, avšak v dôsledku opakovaných zákazov bol dokončený až v roku 1646. Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho získal rád pavlínov. Koncom storočia bývalý kalvínsky kostol zasvätili sv. Jozefovi.

V roku 1701 pristavali na severnej strane kaplnku Panny Márie Loretánskej a neskôr pribudla aj malá drevená vežička.

 

Kostol sv. Heleny

Kostol svätej Heleny v Trnave je gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí.

Pravdepodobne bol kostol pôvodne zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, v 14. alebo 15. storočí bolo patrocínium zmenené na sv. Helenu. V stredoveku slúžil ako špitálsky kostolík. Budova mestského xenodochia (špitála a chudobinca) vedľa kostola bola v prvej polovici 19. storočia prestavaná v klasicistickom slohu.

Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení.

Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom, ktoré bolo pravdepodobne prvou časťou stavby a rebrovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria je gotická vežička s kružbovými oknami. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula so sochami. Jednoduchý hlavný oltár v pseudogotickom slohu pochádza z konca 19. storočia. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700, v strede so sochou Božského srdca a po stranách s neskorogotickými oltárnymi krídlami z obdobia okolo roku 1500. V severnej kaplnke sa nachádza bočný oltár s obrazom Panny Márie Loretánskej z rokov 1725 – 1728. Organ v kostole zhotovil staviteľ Karl Neusser z Nového Jičína pred rokom 1900. V roku 1766 dali do veže zvon sv. Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv. Heleny. Kríž na priečelí kostola bol vytesaný v roku 1739 trnavským majstrom Ignácom Melczerom.

Od roku 2010 kostol plní aj funkciu farského kostola gréckokatolíckej Farnosti sv. apoštola a evanjelistu Lukáša v Trnave.

Zdroj: Wikipédia

Prejsť na začiatok