Poďme múdro pohovoriť

… samozrejme o fotografii

Ja osobne fotografujem od detstva a rozhodol som sa rozšíriť môj web o túto stránku už skoro v preddôchodkovom veku, takže si myslím, že za tie desaťročia som si už aj na svet fotografie vytvoril aký-taký názor podporený vlastnými životnými skúsenosťami.

Vždy som bol neprofesionálny – amatérsky fotograf, vďaka čomu si môžem dopriať fotografovať čo chcem, kedy chcem a ako chcem. Samozrejme pri dodržaní určitých nevyhnutných pravidiel. Lebo však ani ako amatérsky fotograf som sa nemohol pokúšať vyvolať exponovaný film v slanej vode s očakávaním, že sa film vyvolá 🙂 Ale aj vo fotografii sú niektoré pravidlá, ktoré s pôžitkom porušujeme, a o tom to je, takže poďme pekne od konca.

V roku 2006 som sa dostal k poznávaniu počiatkov fotografie prostredníctvom Camery Obscury/lat. Pihole/ang. Dierkovej Komory/slov.

V tom čase ešte nebolo na internete toľko dostupných informácií (predovšetkým technických), ako je dnes, takže som postupoval systémom pokus/omyl. A dnes som sám sebe za to vďačný. Dokonca ma priatelia od tejto cesty odhovárali, a ja som až neskôr pochopil PREČO.

Zo začiatku to boli len také pokusy, a fotky tak aj vyzerali. Ale vzal som si poučenie.

Nikdy nie je dôležité, či je fotografia urobená krabicou od topánok alebo technicky najdokonalejším fotoaparátom, dôležitejší je obsah v kontexte s autorom.

Dnes je vďaka internetu k videniu neuveriteľné množstvo fotografií Camerou Obscurou, ale  väčšinou tvorba jednotlivých autorov začína a končí štádiom pokusov, čo mňa osobne trochu mrzí. Na rôznych foto-serveroch a sociálnych sieťach ešte stále platí pri fotografiách Camerou Obscurou, že fotografia musí byť dostatočne šedivá a zaprášená, kompozične dostatočne posunutá, ideálne z pohľadu „psíka“ proti slnku.

 

Prejsť na začiatok