Camera Obscura a Dejiny

Camera Obscura/lat. – Dierková komora/slov. – Pinhole/ang.

Camera Obscura je v princípe schránka (komora), ktorá môže dosahovať aj veľkosť miestnosti, s malým otvorom na jednej strane. Svetlo z vonkajšej scény po prechode otvorom dopadne na konkrétne miesto na protiľahlej stene a vykreslí obrátený obraz vonkajšej scény.


  • 5. storočie pred Kr. -čínsky filozof Mo Ti opísal princíp javu, pri ktorom svetlo prechádza malým otvorom do tmavej miestnosti a vytvorí obrátený obraz predmetu pred otvorom.
  • 350 pred Kr. Aristoteles opísal princíp Camery Obscury.
  • 1020 – Arabský fyzik, matematik a filozof Muhammad ibn al-Hasan ibn al-Hajtham známy ako Alhazen sa zaoberal lomom a odrazom svetla a šošovkami. Používal pritom dosku s dierou pred ktorou vyrovnal sviečky. Obraz sa premietal na druhej strane dosky a zakrývaním sviečky zistil, že obraz ľavej sviečky sa sa premieta vpravo, z čoho odvodil že svetlo sa šíri priamočiaro. Arabi používali v astronómii na určenie polohy Slnka alebo slnečného zatmenia prístroj nazývaný camera obscura.
  • 1545 – V diele De Radio Astronomica et Geometrica holandský astronóm Regnie Gemma Frisius uverejnil prvý nákres camery obscury
  • 1485 – Leonardo da Vinci popísal vo svojom spise Codex Atlanticus (na ktorom pracoval v rokoch 1478-1519) praktické pokusy s využitím javu, ktorý nazval camera obscura čiže temná komora, a na základe týchto pokusov odvodil vzťah medzi funkciou oka a perspektívou.
  • 1550 – Girolam Cardan zabudoval do vstupného otvoru Camery Obscury sklenú šošovku a tím výrazne zjasnil prenášaný obraz.
  • 1550 – Gemma Frisius vsadil šošovku do vstupného otvoru Camery Obscury, aby zvýšil svetlosť…

Zdroj: wikipédia

!!! a bol na svete fotoaparát !!!

Na zachytenie (záznam) vykresleného obrazu popísaný fotoaparát musel počkať ešte skoro 250 rokov na francúzskeho vynálezcu menom Joseph Nicéphore Niépce (1765-1833), ktorý v roku 1826 (pravdepodobne) zachytil vykreslený obraz na svetlo-citlivú plochu a bola na svete HELIOGRAFIA, ako ju nazval vynálezca.

View_from_the_Window_at_Le_Gras_Joseph_Nicephore_Niepce
Pohľad z okna v Le Gras / Joseph Nicéphore Niépce 1826

Uvádzaná expozičná doba fotografie je cca 8 hod. Ale nikde som sa nedopátral, či bola použitá klasická Camera Obscura s dierkou, alebo či bola obohatená o šošovku pre zvýšenie svetelnosti na základe znalostí  už od roku 1550. Ale to je už dnes v podstate jedno.

Viac ako 2000 rokov dlhú cestu Camery Obscury zavŕšil Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval. Bol to slovenský fyzik, matematik a vynálezca, ktorý sa pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.

Prof. Dr. Ing.  Jozef Maximilián Petzval_ (* 6. 1. 1807, Spišská Belá – † 19. 9. 1891, Viedeň, Rakúsko)

Osobitnú pozornosť venoval Jozef Maximilián Petzval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).

Pecvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla, čo v praxi znamenalo nástup plnohodnotného fotoaparátu, ako ho poznáme aj dnes.

Po vynáleze objektívu Camera Obscura upadla takmer do zabudnutia a používala sa skôr ako netradičná technika na výuku základných fotografických princípov. Dnes opäť zažíva svoje znovuzrodenie. Nadšenci po celom svete zostrojujú jednoduché dierkové komory. Obvykle ich k tomu ženie túžba získať obraz, ktorý potláča príliš dokonalú popisnosť bežných fotografií.

… ale to je už iný príbeh

Prejsť na začiatok